Názory a úvahy

V nastávajúcom vianočnom období je možné vypočuť si v rozhlasovom étery rôzne príhovory zástupcov najrozličnejších cirkví a vierovyznaní. Pri jednom z takýchto rozhovorov sa poslucháčka spýtala, či by bolo možné vysvetliť ako konkrétne prebehlo nepoškvrnené počatie Ježiša Krista.

Zodpovedané jej bolo asi takým spôsobom, že na objasnenie tejto problematiky treba rozsiahleho teologického výkladu, na ktorý v relácii niet priestoru z časových dôvodov. Odpovede sa teda poslucháčke nedostalo.

Avšak skutočná pravda je taká, že všade tam, kde sa veci nedajú vysvetliť jednoduchým a každému pochopiteľným spôsobom, všade tam je to od Pravdy viac alebo menej vzdialené.

Veď prečo si napríklad Kristus nevyvolil svojich učeníkov z radov vzdelaných zákonníkov a farizejov? Prečo si ich vybral z radov rybárov a podobných, úplne jednoduchých ľudí? Preto, lebo práve oni, vo svojej prostote a jednoduchosti, boli Pravde vnútorne omnoho bližšie! Skutočná Pravda je totiž prostá, ba až detsky jednoduchá a preto pochopiteľná každému. To je jej základné kritérium! K jej pochopeniu nie je preto potrebné dlhodobé teologické vzdelávanie, ani rozsiahle a komplikované teologické výklady.

Ako to teda bolo v skutočnosti s nepoškvrneným počatím Ježiša Krista? Mária bola Svetlom určená k tomu, aby sa stala telesnou matkou Syna Božieho. Zvestovanie ju malo upovedomiť a duševne pripraviť na jej veľké poslanie. Mária ho prežila vo svojom vnútri, čo znamená, že anjel neprišiel ku nej hmotne, čiže fyzicky.

Mária pri Zvestovaní a pastieri pri narodení Krista boli totiž v tej konkrétnej chvíli omilostení k tomu, že sa im otvoril duchovný zrak a oni mohli vnímať dianie, prebiehajúcej v inej, nehmotnej realite. Na základe Zákona rovnorodosti možno totiž vysoké duchovné a božské bytosti vnímať jedine našim duchom, našim duchovným zrakom. Náš hmotný zrak môže vnímať iba hmotné a keďže anjeli nie sú hmotnej podstaty, nemôžeme ich v nijakom prípade vidieť hmotnými očami.

Je však ešte iný spôsob priblíženia sa vysokých bytostí ľuďom v hmotnosti, a to je vtelenie. To znamená, fyzické zrodenie sa medzi pozemskými ľuďmi presne tak, ako tomu bolo u Syna Božieho a ako tomu bolo i u mnohých prorokov a zvestovateľov, ktorí sa vtelili na zem z vyšších úrovní stvorenia.

Duševne pripravená Zvestovaním žila teda Mária v očakávaní splnenia veľkého zaľúbenia zo Svetla. V tej dobe zahorela čistou a silnou láskou ku Kreolovi, ktorý bol rímskym stotníkom. S ním fyzicky počala dieťa. Služobné povinnosti prinútili Kreola odísť, ale keďže ich láska bola obojstranná sľúbil, že tak rýchlo, ako mu to len bude možné, sa k Márii vráti. To aj splnil, hoci už bolo neskoro, pretože mu dosť dlhý čas trvalo, kým u cisára Augusta dosiahol svoje prepustenie z vojenskej služby.

Keďže teda Kreolus nechodil, Mária pod tlakom okolia, svojej matky a z obavy, že jej dieťa bude vysmievané a bude mu ubližované, nakoniec privolila sobášu s Jozefom, ktorý sa o Máriu uchádzal a ktorý sa stal Ježišovým náhradným otcom.

Kristovo pozemské telo bolo teda splodené presne tak, ako telá všetkých ostatných ľudí, pretože inak to podľa Zákonov stvorenia, reprezentujúcich Vôľu Božiu nie je vôbec možné. A Kristus, ako sám prehlásil, prišiel Zákony plniť a nie obchádzať, alebo rušiť.

V mojom prvom článku o nepoškvrnenom počatí Krista mi bolo vytknuté, že Ježišove vyššie uvedené slová o naplňovaní Zákona som použil nesprávne, pretože v evanjeliách sú uvedené v zmysle naplnenia židovského Zákona, čiže Písma.

Čo však je v skutočnosti židovský Zákon? Je to sprostredkovanie poznania o fungovaní Zákonov stvorenia, o fungovaní Božej Vôle vo stvorení a to formou, pochopiteľnou ľuďom vtedajšej doby. Židovský Zákon nie je teda nič iného, ako poznanie o Zákonoch stvorenia, ktoré prišiel Kristus svojim životom napĺňať a svojou náukou ich ľuďom opäť nanovo objasniť.

Kristus teda neprišiel naplniť tendenčné a pokrivené, ľudské výklady Písem, ale jedine Zákony stvorenia, čiže Vôľu Božiu, na základe ktorej židovský Zákon vznikol.

Ale vráťme sa naspäť k nepoškvrnenému počatiu. Máriin duševný stav, navodený Zvestovaním spôsobil, že pri telesnom plodení boli odsunuté všetky zmyslené pudy hlboko do úzadia. Tým sa stalo toto plodenie telesne nepoškvrneným – to za prvé.

Za druhé – v polovici tehotenstva, keď sa do detského telíčka v lone matky inkarnuje ľudský duch, v Máriinom prípade, prostredníctvom jej silného, vnútorného napojenia smerom k Bohu, došlo na základe Zákona príťažlivosti rovnorodého, k inkarnácii bezbytostnej Božej iskry – Syna Božieho! Ježiš bol teda telesne človek, ale vnútorne bol časťou živého Boha!

Kristus neprišiel na zem preto, aby sa stal výkupnou obetou! To je blud! Blud, ktorý zahmlieva a kriví skutočný zmysel je ho príchodu! Syn Boží prišiel preto, aby nám priniesol čisté a ničím neskalené poznanie Božej Vôle, podľa ktorej máme žiť, ak chceme byť pozemsky šťastnými a kráčať duchovne nahor, smerom k Svetlu.

A práve na to, čiže na život podľa Kristovho Slova mal byť po celé stáročia cirkvami kladený všetok dôraz! To bolo a je to najpodstatnejšie! To, že je svet dnes taký zlý, aký je a že speje ku skaze zavinili v nemalej miere cirkvi, ktoré posunuli a skrivili skutočný zmysel a význam Kristovho príchodu.

Ak by totiž cirkvi viedli ľudí jedine k životu podľa Božieho Slova, ak by im v tom sami išli príkladom, mohol dnes svet vyzerať úplne inak a ľudia mohli vo stvorení konať činy, podobajúce sa zázrakom. Ich veľké činy, podobné zázrakom, by pramenili zo života podľa Božej Vôle, čiže z hlbokého poznania Zákonov stvorenia a vedomého súladu života s nimi. Vtedy by tiež ľudia zároveň pochopili, že vo stvorení nemôže jestvovať nič, čo by vybočovalo z rámca týchto Zákonitostí. Uvedomili by si, že nijakých zázrakov v skutočnosti niet!

„Zázraky“, opisované v Biblii sa naozaj stali! Kto sa ale učí poctivo poznávať Božiu Vôľu, čiže Zákony stvorenia, ten už dnes môže vedieť, ako sa presne, v rámci týchto Zákonov, každý jednotlivý „zázrak“ naozaj udial.

Ten, kto sa o poznanie skutočnej Božej Vôle, prejavujúcej sa v Zákonoch stvorenia nesnaží, pre toho tieto činy, kvôli jeho vlastnej nevedomosti a neznalosti, zostanú i naďalej „zázrakmi“. Človek dneška však už nemá, ba nemôže stáť vo stvorení nevedomý a naivne, vo svojej slepej viere veriť v „zázraky“ tak, ako kedysi, keď ľudia ešte nemali k dispozícii také veľké Poznanie, aké máme dnes.