Názory a úvahy

Ak je niečo dokonalé znamená to dosiahnutie najvyššieho maxima. Dosiahnutie vrcholu, nad ktorý už nič nie je. Pri dosiahnutí absolútnej dokonalosti nie sú už možné žiadne vylepšenia, pretože ak by možné boli, nešlo by o dokonalosť.

Ak však chceme hovoriť o absolútnej dokonalosti, tento pojem je možné s plnou právoplatnosťou spojiť iba s jediným možnom pojmom a síce, s pojmom Boh. Jedine Stvoriteľ je naozaj dokonalý a takým je i všetko, čo vytvoril. To znamená i celé jeho stvorenie, ktoré je udržiavané jeho Zákonmi. Zákonmi stvorenia, ktoré nesú v sebe pečať svojho Tvorcu a sú preto dokonalé. To znamená že všetko, čo v  mnohých úrovniach stvorenia vzniká a čo sa tam deje, môže vznikať a diať sa jedine v rámci spomínaných, dokonalých Zákonov.

Z toho všetkého teda celkom logicky vyplýva, že vo stvorení nemôže dôjsť k deju, alebo činu, ktorý by nejakým spôsobom vybočoval z rámca pôsobenia Zákonov stvorenia. To však prakticky znamená, že nikde vo stvorení nemôže jestvovať nič takého, ako sú zázraky. Každý, kto pripúšťa možnosť jestvovania zázrakov, tým vo svojej naivite a nevedomosti popiera dokonalosť fungovania Zákonov stvorenia a tým i dokonalosť Božiu.

Ako si však vysvetliť mnohé činy, opísané napríklad v Biblii, ktoré sú vo všeobecnosti považované za zázraky?

Ľudia na zemi nikdy nežili a doposiaľ nežijú podľa Zákonov stvorenia, čiže podľa Božej vôle. Nesnažia sa poznávať a nepoznajú ich dokonalé pôsobenie a preto je všetko ľudské dielo kusé a nedokonalé, vykazujúce mnohé chyby a nedostatky. Táto neznalosť je hlavnou príčinou všetkej biedy, utrpenia a zla na zemi.

Zo Svetla bolo vykonané nesmierne mnoho preto, aby sme nezostali v takejto fatálnej nevedomosti o Zákonitom dianí vo stvorení. V nevedomosti, ktorá by nakoniec musela zapríčiniť zrútenie celej civilizácie, ku ktorému dnes predsa len smerujeme.

Aby teda ľudia precitli, z času na čas sa z vyšších úrovní stvorenia vteľovali na zem zrelší duchovia, majúci za úlohu im vhodnou formou sprostredkovať znalosť o fungovaní spomínaných Zákonov, pretože iba život v súlade s nimi im môže priniesť mier, spokojnosť a šťastie.

No a keďže títo zrelší duchovia si so sebou na zem vždy prinášali omnoho vyššiu úroveň poznania Zákonitostí univerza, ako bolo všeobecne na našej planéte bežné, mohli v rámci tohto svojho hlbšieho poznania konať činy a veci, ktoré sa ostatným javili ako niečo neobyčajného.

Dnes je však už potrebné vedieť, že nijaké zázraky nejestvujú! V plnej miere sa to vzťahuje i na život Ježiša Krista, ktorý bol Poslom z tých najvyšších Výšin. Bol Synom Božím, ktorý sám o sebe povedal, že neprišiel na zem Zákony rušiť, ale naplniť.

Všetky neuveriteľné činy, ktoré Ježiš na zemi konal, sa z dôvodu jeho najvyššieho možného prepojenia so Zákonmi stvorenia, museli absolútne nevedomým ľuďom tejto planéty javiť ako zázraky. Vždy, v každom jednotlivom prípade však išlo o dianie, ktoré prebehlo v rámci dokonalých Zákonov stvorenia, pretože nad dokonalosť Božiu, ktorá sa prejavuje vo fungovaní týchto Zákonitostí, už niet nič iného. Neexistujú výnimky, ani zlepšenia, pretože čo je raz dokonalé, je proste už definitívne a nemenné!

Ak teda je podľa týchto Zákonov podmienkou pre pozemské zrodenie predchádzajúci telesný styk muža a ženy, nemohlo tomu byť inak ani v Ježišovom prípade. Je vari nevyhnutnosť telesného spojenia dvoch pohlaví, ktorá je potrebná za účelom pozemského zrodenia nového ľudského jedinca nečistá a poškvrnená? Táto nevyhnutnosť predsa vznikla účinkami dokonalých Zákonov stvorenia, reprezentujúcich vôľu Božiu! Nie je teda na nej nič nečistého a touto cestou prišiel na zem i Ježiš, ktorý, ako už raz bolo povedané, prišiel Zákony napĺňať a nie rušiť.

A predsa bolo Kristovo počatie nepoškvrnené! Došlo k nemu totiž z čistej lásky a s pohľadom upretým k Stvoriteľovi. Keď Mária prežila vo svojom vnútri Zvestovanie, ktoré je opísané v Biblii, toto prežitie vrcholne naplnilo celý jej vnútorný život. Tento jej duševný stav, ktorý bol Svetlom chcený, odsunul vo chvíľach telesného spojenia s mužom, ktorého veľmi milovala, všetky zmyselné pudy hlboko do úzadia, čím sa stalo Ježišovo počatie telesne nepoškvrneným.

Išlo tu o dej, ktorý je na našej zemi predsa len ojedinelý, pretože u ľudí je pri plodení takmer vždy to pudovo telesné viac, alebo menej prevládajúce. Telesné plodenie však ako také nečisté nie je! Je to nevyhnutnosť pre zrodenie sa každého človeka na tejto zemi, ktorá je daná dokonalými Zákonmi stvorenia.

Iba vnútorný, duševný stav ľudí pri tomto akte rozhoduje, či a do akej miery bude vzájomné spojenie muža a ženy poškvrnené, alebo nepoškvrnené. Poškvrnené mierou prežívania zvieracej zmyselnosti, alebo naopak, zušľachtené čistou a obapolnou láskou, s pohľadom upretým k Stvoriteľovi. Od tohto kritéria sa odvíja duševná kvalita, alebo nekvalita novo na zem prichádzajúcich, ľudských jedincov a preto by si toho mal byť vedomý každý pár, ktorý sa chystá mať deti.