Potvrdenie skutočnosti, že práve cit tvorí jadro našej osobnosti môžeme nájsť v tom, že vyvstáva v našom vnútri ako prvý a predchádza všetko ostatné. Citové hnutie je predchodcom každej našej myšlienky a tento dej býva tak bleskurýchly, že si ho ani neuvedomujeme.
Ale uveďme si príklad a síce zamilovanie sa do niekoho. Láska býva veľmi silným citovým impulzom, vznikajúcim pri kontakte s dotyčnou osobou. Onen silný cit, ktorý bol prvotný sa až neskôr začne formovať v celkom určité myšlienky v ktorých sa zamilovaný zaoberá predmetom svojej lásky. Potom nasledujú slová a nakoniec aj činy.
No a podobným spôsobom to prebieha i vo všetkých ostatných, každodenných situáciách, ktoré nám život prináša a ktoré sa nás niečím osobne bezprostredne dotýkajú.
Cítenie je vždy prvotné a je teda akýmsi centrom ľudskej osobnosti, z ktorého všetko povstáva. Povinnosťou každého človeka je dbať o jeho čistotu a ušľachtilosť. Ak je totiž cítenie čisté, čistými budú i naše myšlienky, slová a činy, pretože toto všetko pramení v nevyhnutnej prvotnosti cítenia.
Ak ale naopak nebudeme dbať o čistotu vlastného, osobného citového prežívania a necháme si ho znečistiť rôznymi negatívnymi citmi, ako napríklad závisťou, neprajnosťou, zmyselnosťou a mnohými inými, potom nemožno vôbec očakávať, že naše myšlienky, slová a činy budú iné.
Nečistotu a zlo, ktoré v sebe skrývame v podobe vlastného, nečistého citového života, budeme totiž potom nevyhnutne šíriť ďalej do svojho užšieho, alebo širšieho okolia. Vo nevedomosti a neznalosti jedná týmto spôsobom väčšina súčasných ľudí, čo má samozrejme veľmi negatívny vplyv i v celospoločenskom meradle. Hlboký prepad všetkých vyšších hodnôt, zlá situácia v kvalite medziľudských vzťahov i v oblasti morálky je spôsobená práve týmto zásadným činiteľom a síce, nečistým citovým životom ľudí.
Ak však chceme zo súčasného, všeobecného hodnotového marazmu pozdvihnúť nie len seba samých, ale i celú spoločnosť, mali by sme omnoho viacej dbať na čistotu, kvalitu a ušľachtilosť nášho vnútorného, citového života. Celkom určite by to prinieslo veľký prospech nie len nám osobne, ale výrazne by sa tým zlepšila i dnešná, nepriaznivá a neradostná celospoločenská klíma.
Tých pozitív, ktoré by to prinieslo je však omnoho viac, pretože úsilie o ušľachtilosť cítenia má ešte aj iný, duchovný, do vnútra našej bytosti smerujúci rozmer.
Bdelosťou nad čistotou cítenia môžeme totiž časom vnútorne zjasnieť natoľko, že začneme čoraz viacej a viacej vyciťovať nášho ducha, ktorý je pravým a najhlbším jadrom každej ľudskej osobnosti. Náš duch je to večné a nezničiteľné v nás! Jeho pôvod a domov je vo večnej duchovnej ríši, s ktorou má trvalé spojenie. No a duchovná ríša sa nachádza v blízkosti Božej a je teda v spojení so Stvoriteľom.
Človek, ktorý sa poctivo snaží o udržiavanie čistoty cítenia môže postupne, prostredníctvom čoraz čistejšieho vyciťovania hlasu svojho ducha nájsť určité spojenie s Bohom a jeho Vôľou. Vôľa Božia, vo svojej všemúdrosti, ukazuje každému z nás, v každej životnej situácii cestu, ktorou máme kráčať. Cestu, ktorá je našou osobnou cestou k šťastiu, radosti a mieru.
Ak sa teda človek dokáže vnútorne prečistiť natoľko, že je schopný vyciťovať Vôľu Božiu, ak ju začne zohľadňovať vo svojom živote a bude kráčať cestami, ktoré mu ukazuje, jeho život sa stane jedným veľkým, radostným putovaním v ústrety Svetlu a večnému, nekonečnému šťastiu.
Vážna snaha o dodržiavanie čistoty cítenia má teda všestranne blahodarné účinky a to jednak smerom von, k zušľachteniu našej osobnosti i k zlepšeniu hmotných pomerov na zemi a jednak smerom do vnútra, k nájdeniu a prebudeniu schopnosti vyciťovania Boha a jeho Vôle.
A ak túto zásadu čistoty osobného citového života bude dodržiavať trebárs hoci aj zarytý ateista, ak v tom bude naozaj dôsledný, časom a úplne nenásilným spôsobom nájde napokon, ako to najvyššie zosobnenie všetkej Čistoty a Ušľachtilosti Boha aj on, pretože na základe fungovania zákona rovnorodosti to inak ani nie je možné.