Sú veci naozaj takými, za aké sa vo všeobecnosti považujú? Mnohokrát nie a preto sa skúsme nezaujatým zrakom pozrieť na problematiku zmiernej obety Krista.
Ak je použitý termín „zmierna obeta“ značí to, že je pred ňou došlo pravdepodobne k niečomu veľmi negatívnemu a zlému. Tým zlom a negativitou bol odklon ľudí od Vôle Stvoriteľa a tým v podstate aj od neho samotného.
Áno, ľudia sa prestali riadiť Vôľu Najvyššieho a začali vo všetkom presadzovať len a len sa svoje vlastné chcenie. Ľudská vôľa však vôbec nie je dokonalá, na rozdiel od Vôle Najvyššieho, a preto riadenie sa ňou začalo ľuďom prinášať stále väčšie problémy a nedostatky.
Začali sa množiť rôzne druhy zla a negativity. Zlo a negativita postupne prerastali ľudskou spoločnosťou a to až do takej miery, že celá naša civilizácia začala smerovať k zániku.
Aby nedošlo k najhoršiemu, bolo treba opäť zmieriť ľudí s Bohom. Bolo im treba znovu ukázať Vôľu Najvyššieho, podľa ktorej majú žiť a podľa ktorej majú riadiť svoje chcenie. Iba toto jediné totiž mohlo zastaviť začínajúci úpadok, smerujúci ku chaosu a zničeniu! Toto predstavovalo a doteraz predstavuje jedinú správnu cestu k duchovnému, ale i k pozemskému vzostupu a napredovaniu.
Vrcholným aktom nevyhnutnej zmiernej obety Boha s ľuďmi bol pozemský príchod jeho Syna, ktorý dobrovoľne zostúpil až do hmotného, pozemského tela a to preto, aby sa Vôľa Tvorcu univerza stala ľuďom čo najviac zrozumiteľnou. Aby Boh ústami vlastného Syna ukázal ľudstvu svoju Vôľu, ktorou sa má riadiť a podľa ktorej má žiť, ak chce byť šťastné.
Tvorca sa teda obetoval v osobe Ježiša Krista a prišiel na zem medzi ľudí. Je to obeta, nad ktorú niet väčšej! Časť živého Boha totiž dobrovoľne opustila nepredstaviteľnú velebnosť a nádheru súcnosti Božej a zostúpila až k ľuďom do hmotnosti, dobrovoľne sa podriadiac všetkým prírodným zákonom, platným pre túto hmotnú časť stvorenia. To je obeta, ktorú ľudia nebudú môcť nikdy plne pochopiť!
A teraz uvažujme: Mohlo dôjsť k zmiereniu ľudstva so Stvoriteľom tým, že ľudia zavraždili jeho Syna? Veď touto vraždou v skutočnosti iba viditeľne demonštrovali, že nechcú rešpektovať Vôľu Božiu, že sa ňou nechcú riadiť, ale naopak, že chcú žiť aj naďalej iba podľa svojej vlastnej vôle. Touto vraždou sa odklon ľudí od Stvoriteľa nijako nezmenšil, ale ešte viacej prehĺbil! A je naozaj vrcholom všetkého, keď sa tento hanebný čin považuje za akt zmiernej obety ľudí so Stvoriteľom.
Táto vražda bola výsmechom ľudí voči Tvorcovi, ktorému, cítiac sa istí na pôde hmotnosti, nenávistne zavraždili jeho Syna. Kristus sa dobrovoľne vydal ľuďom do rúk a iba na ich slobodnej vôli záležalo, či príjmu jeho osobu a učenie, čím by došlo k zmiereniu ľudstva s Bohom, alebo ho odmietnu a zavraždia a tým ešte viac prehĺbila svoj odklon od Stvoriteľa.
Kristus teda neprišiel zomrieť na kríži! Prišiel, aby ľuďom priniesol poznanie o nevyhnutnosti rešpektovania Vôle Božej a tým im dal šancu zmieriť sa s Najvyšším. V jeho príchode na zem, sem k nám do hrubej hmotnosti, pod účinky pozemských zákonov spočívala oná veľká zmierna obeta, podstúpená Svetlom pre ľudí.
Touto obetou zmierenia teda v nijakom prípade nemôže byť Kristova vražda na kríži, ktorá je v skutočnosti aktom odporu a vzbury voči Stvoriteľovi! Vzbury voči jeho Vôli a voči jeho Poslovi! Niečo takéhoto nemôže nikdy privodiť zmierenie, ale naopak, ešte väčšiu nezmieriteľnosť!
Zo všetkých učeníkov bol Ježišovi najbližší práve Ján a to preto, lebo najlepšie chápal jeho slová. V rozhovore s Pilátom, ktorý sa týkal podstaty Kristovho príchodu na svet Ján zaznamenal tieto Ježišove: „Ja som sa narodil na to a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo o pravde.“ Čiže na to, aby ľuďom ukázal, ako správne žiť podľa Vôle Božej! Nie na to, aby zomrel na kríži!
Tento fakt potvrdzujú i ďalšie Kristove slová: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby bolo moje kráľovstvo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný do rúk Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je z tohto sveta“
V Kristovom príchode na zem v ľudskom tele, so všetkými rizikami, ktoré to prinášalo tkvie oná, toľko krát spomínaná, veľká zmierna obeta Svetla pre ľudí. Obeta, vykonaná za účelom zmierenia ľudí so Stvoriteľom! Obeta, za ktorú nemožno v nijakom prípade považovať Vykupiteľovu surovú vraždu na kríži! Skutočná podstata vykúpenia preto nesúvisí s touto vraždou! Vykúpenie spočíva iba v živote podľa Božej Vôle, ktorej stratené poznanie prišiel Kristus ľuďom znovu zvestovať.